Čítanie buď milujete alebo neznášate. Mnohí ľudia neprečítali za život ani jednu jedinú knihu. Iní ľudia prečítali stovky kníh a nič si z nich nepamätajú alebo len málo. Iní, čo prečítali stovky kníh si z nich pamätajú mnoho dôležitých aj nedôležitých informácii. Pre tých, čo zbožňujú čítanie nie je problém prečítať povinné čítanie. No sú aj takí ľudia, čo radi čítajú, ale povinné čítanie nie je pre nich lákavé.
Prečo?
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Pretože si najradšej samy vyberú, čo budú čítať. To, čo ich baví.
Dáva povinné čítanie teda nejaký význam?
Dáva to nejaký význam, keď deti nútime čítať literárne diela, ktoré sme my samy nečítali a zároveň nie sú pre ne nejako obzvlášť zaujímavé, pretože v dobách keď vznikli bola u nás dosť veľká cenzúra a my si ich tiež nejako veľmi nepamätáme.
Nemali by sme dávať deťom skôr voľnú ruku v tom, po akej knihe siahnu a urobia z nej obsah? Nebolo by to pre ne záživnejšie a inšpirujúcejšie?
Ja si myslím, že určite áno. Deti by sme nemali nútiť do rôznych činností, ktoré sme si my, dospelí, vymysleli len tak z dlhej chvíle alebo z dlhého rozmýšľania, čo by bolo prínosné pre naše deti. Mnohé z nich to neberú vážne a väčšina z nich obsahy literárnych diel odpíšu z internetu alebo z čitateľských denníkov svojich starších súrodencov alebo rodičov. Pretože povinné čítanie sa od tých čias vôbec nezmenilo. A to je alarmujúce, si myslím. Nemyslíte?
Prečo radšej nemotivujeme naše deti k čítaniu literárnych diel, ktoré by ich chytili za srdce a bavili? Tak, aby sa u nich rozvinula láska k čítaniu a ku knižkám. Veď z knižiek sa dozvedia toľko nových informácii, zlepší sa im gramatika a vyjadrovanie sa , predstavivosť. Čítanie je veľmi záslužná činnosť, ktorá vám môže len pomôcť. Myslím si, že asi nie je prípad, že by vám v niečom ublížila, jedine, že by ste čítali po tme alebo v šere. Aj to však nie je dokázané, že by to škodilo očiam. Možno ich to len precvičí.